NOVÁ BAŇA

Nová Baňa a región Gron

   Región Gron som nepoznal, resp. som nevedel, ktoré mestá a obce sú pokryté týmto regiónom. Tajomstvo tohto regiónu som začal spoznávať cez postupný prísun informácií, ktoré sa mi dostávali pri príprave kvalifikačného turnaja v Novej Bani. Takže objavy, čo všetko sa tu a tam nachádza sprevádzali prekvapujúce pohľady a krútenie hlavou. V piatok sa nám podarilo objavovať možnosti, ktoré Nová Baňa a okolie ponúka. Janči Milan, Mirka, Ya a naša domáca sprievodkyňa Katka Lehotská. Tá nás vytiahla na Kohútovo s malou kaplnkou, pútnické miesto, kde sa okrem živej vody a priestoru pod holým nebom nachádza aj jeden z dvoch obrovských sekvojovcov v meste. Priblížila nás k vstupom do baní, porozprávala históriu mesta a regiónu, ukázala záhradu, v ktorej len nedávno objavili pozostatky ohňového stroja Izáka Pottera, pamiatky európskeho významu. Proti noci sme išli pozrieť na Tajch a zastavili sme sa v Slniečku u Pipáča na syrové špecialitky, po večeri sme zašli na dezert do cukrárne Alžbetka, ktorá má otvorené až do polnoci, a v piatok sa tam konalo aj otvorenie výstavy mandál. Zbehli sme na futbalové ihrisko do Brehov, okoštovať miestny trúnok a zahrať stolový futbal, ktorý skončil zmierlivo. A tamojší miestni k nám boli veľmi pohostinní.

   V sobotu sme sa prebudili do pekného a slnečného dňa, škoda bolo sedieť vo vnútri penziónu Semmelrock, pomenovanom po niekdajšom majiteľovi, ktorý tam onehdá prevádzkoval mlyn. Nad Novou Baňou sa nachádzajú kameňolomy, v ktorých sa ťažil ryolit slúžiaci na výrobu mlynských kameňov. Jeden taký žarnov bolo vidieť aj pri penzióne.

   Z toho čo sa nedočítate vo výsledkoch a štatistike spomeniem, že slovom turnaja bol ťah obsahujúci BANSKÝ a jeho sklony. Pôvodne sme rozmýšľali, že práve RYOLIT dáme ako slovo turnaji, ale po bližšom preskúmaní slovníkov sme prišli na to, že slovo ako také je neplatné, síce je súčasťou iného slova – platného KRYOLIT, ale to už by bolo mimo súvislostí s Novou Baňou. A tak sa slovo BANSKEJ za 33 bodov podarilo položiť hneď v prvom kole Danielovi Mojžišovi a počas turnaja ho už nikto iný nedal. Za tento počin si vyslúžil knihu Atmosférický stroj Isaaca Pottera s podpisom autora Petra Kopernického. Traja najlepší v celkovom poradí zároveň získali aj obrázky s banskou tematikou od tohto umelca a nadšenca, a do víťaznej zbierky dostali aj maľované mapy, turistických sprievodcov a zápisníky od Regiónu Gron, o. z. Všetci ostatní si mohli zobrať propagačné materiály od Informačnej kancelárie Nová Baňa, a taktiež dostali Štalanskje medovníky so vzorom vymysleným špeciálne pre tento turnaj Jankou „Janulienou“ Budinskou, ktorá ich napiekla a ozdobila. Niekde Kopanice, inde Lazy, Štále sú usadlosti roztrúsené v okolí Novej Bane. No a účastníci mohli okoštovať aj inú miestnu špecialitu – zemiakovo-slivkový koláč. Gazdinky si samozrejme vypýtali aj recept.

   Jedným z koštovačov bol aj hosť Vlado „Dremex“, Novobančan žijúci v Nitre. Katka sa mu venovala, odohrali zopár cvičných priateľských partií, vysvetlila pravidlá, spôsob ukladania, zapisovania, meranie času, všetky tie veci, ktoré podaktorým stále robia problémy. Uvidíme, snáď ho niekedy na turnaji uvidíme, bude vítaný.

   Počas turnaja bol zabezpečený online prenos výsledkov SWIPS-om, ktoré sledovali svadobčania na Sejšeloch, tato v Bratislave, aj nejakí z Prešova kontrolovali priebežné poradie, a pravdepodobne aj ďalší, ktorí sa pohybovali okolo postupových priečok na MS-Áčko. Nakoľko sa nepodarilo skamarátiť premietačku s P(e)C(kami), tak na kontrolu výsledkov a rozlosovanie ďalších kôl bolo využité premietanie SWIPS-u cez telku a účastníci teda taktiež pozerali výsledky cez SWIPS. Díky, tato.

   Po 7 kolách boli odovzdané odmeny, poháre, ceny a propagačné materiály, rozdané záverečné kvalifikačné body a popriata šťastná cesta do domovov. Turnaj bol organizovaný aj s finančnou pomocou Nitrianskeho samosprávneho kraja.

   My sme pokračovali opätovnou návštevou cukrárne Alžbetka, kde sme rozobrali kadečo, dokonca aj na Scrabble zostal čas. Od dezertu ma prebrala pani Bartošová, vedúca penziónu, ktorá ma informovala o zabudnutých zvrškoch, dokumentácii a 2 notebookoch, jeden bol nový spolkový, druhý Viliama Furíka. Všetko bolo odovzdané majiteľom. Ešteže sme zostali spoznávať región aj v nedeľu a ostali v penzióne dlhšie.

   Keďže počasie bolo úžasné aj v nedeľu, po raňajkách sme vyšli na Kohútovo a odtiaľ po náučnom chodníku Zvonička okolo ryolitového lomu na rozhľadňu Háj nad Novou Baňou, odkiaľ bolo vidieť až po elektráreň v Mochovciach. Za ešte lepšieho počasia vraj vidieť aj Ostrihomskú baziliku. Cestou dole sme sa zastavili pri šachte Klingsbitner. No a pri samotnej Zvoničke so zvonicou náučný chodník končil, keďže sme išli opačným smerom. Po tejto prechádzke sme sa presunuli do Drozdova, lyžiarskeho strediska, ktoré bolo v tú nedeľu využívané horskými cyklistami – zjazdármi. Vidieť pomy fungujúce v lete, ako si ich chlapci, chlapi, ale i dievčence cvakli povyše medzikolenia a nechali vytiahnuť na svah hore, bolo niečo nové, ale nepovažujem to za nevyhnutnosť vyskúšať. Tak ako aj ten samotný zjazd na bicykli po zjazdovke.

   No a nasledoval návrat do reality. Nedeľný rýchlik do Bratislavy sľuboval vyhliadkovú jazdu s pravidelným meškaním a unášal ma z tohto čarovného, ale málo propagovaného regiónu. Inšpirácia do budúcna zostala, prespať máme kde, už len si urobiť čas a stráviť niekoľko ďalších dní a zažiť...