LUČATÍN

Po období vysokých teplôt začali dehydrované rosničky hlásiť mierne ochladenie, čo mohlo byť dobrým znamením pred XIII. kvalifikačným turnajom v Lučatíne. Tieto vyššie teploty, ktoré nás minulý týždeň stužovali, sa pri vode predsa len lepšie zvládajú, takže v Grajciari pri Hrone je podstatne lepšie, ako v meste pretkanom asfaltovou fotovoltikou. Už po ôsmy x sme sa začiatkom augusta stretli na oupenéri pri geografickom strede Slovenska, vrchu Hrb. Tento turnaj mal doteraz 7 rôznych víťazov. A prišli všetci 7 víťazi, plus ďalších 31 hráčov, ktorí by sa radi zaradili medzi víťazov a pokazili možnosť niektorému z nich zdupľovať doterajšie sólo v Lučatíne.

Časť zoskupenia, 7 statočných (nie tí víťazi), prišla do Grajciara už v piatok. Skončili sme strategické stretnutie krátko po polnoci, porozprávali zážitky z turnajov, dovoleniek, tréningov, života, čerstvo narodenej dcéry, a tak. Na rozdiel od filmu sme na žive zostali všetci, nielen 3.

Ráno som sa zľahka prebehol do Hiadeľskej doliny, rozprúdiť krv a dostať sa do turnajovej nálady. A súťažiaci začali postupne prichádzať. Z Komárna Erika Ferčíková a Paľo Boroš, ktorý sa zastavil v pekárni v Hronskom Beňadiku a priniesol čerstvé, horúce a voňajúce makové záviny, alebo ak chcete – štrúdle. Po temer 6 rokoch sa ukázal aj Zbyněk „Hrošík“ Burda. Naopak z Liptova nedošli podaktorí, s ktorými sme počítali, vis major zaúradoval, ale poslali pozdravy, v jednom prípade srdcervúci. Ďalší sa rozhodli ísť radšej splavovať vodu, tiež dobré rozhodnutie, podaktorí to dokonca privítali, keďže získali šancu vybojovať o 2 kvalifikačné body viac, ako keby vodáci prišli. Bol to predposledný turnaj pred majstrovstvami a v postupovej zóne je nátlak, približne 14 mien bojuje ešte o možnú účasť v Áčku. Odohrali sme 7 kôl po 19 zápasov, ktoré štatisticky vyhodnocovala Mirka. O spoločnosť sa nám starala Penny, ktorú som nesprávne nazval bernardínka, ona je bernský salašnícky pes.

Tesné výhry aj vysoké rozdiely boli na programe dňa v každom kole. Rekordy v bingách dosiahli 3, keď Paťo Pinter položil 10 a Jožko Gajdoš a ja po 8 bíng. Všetci traja sme v jednom zápase položili 3 bingá našim súperom, ja v 2. kole Erike Ferčíkovej (proti jej 1), Jožko Gajdoš v 4. Evke Zahradníkovej a v tom istom kole Paťo mne naukladal tie 3 za 258 bodov, ja som mu dal jedno symbolické. Najhodnotnejší ťah za 137 bodov dal Ivan Pastucha v 2. kole Vilovi Štrelingerovi, ale aj tak prehral o 6. Celkovo položených 9 stoviek, Jožko G dal 2 a 1 dal aj Marián Henc, ktorý bol na 2. turnaji. V piatom kole sa prihodili dve 1-bodové výhry/prehry, Soňa Jacková vyhrala nad Ivanom Brodencom. Zaujímavejšia dohra bola v tom druhom zápase. Zbyněk prehrával s Aničkou Majerovou a slovom t(á)x sa dotiahol na 444:443 pre Aničku s tým, že Anička mala ešte jeden kameň v zásobníku. No a keďže za žolíka sa body neodpočítavajú/nepripočítavajú, aj po odpise to zostalo narovnako.

Jednotlivé ťahy sú vždy o 2 hráčoch, o tom, ktorý položí, a o tom, ktorý dostane. No a keď ten, ktorý dostane, nevznesie námietku, potom sa v rekordných tabuľkách zobrazia neplatné, ale nenamietané, a teda uznané slová. Ja som ich po turnaji medzi rekordmi našiel 3, moje neplatné sa tam nedostali. A vlastne ani platné.

Priestor medzi kolami bolo možné okrem rozhovorov, jedla, pitia, nahadzovania výsledkov, vyplniť aj hraním fyzických športov, ako bedminton (s raketami aj bez rakiet) a volejbal (s loptou aj bez lopty), skákanie na trampolíne.

Po 6. kole boli s 5 výhrami 4, ktorí mohli uvažovať o výhre v turnaji. 2 z nich si zahrali proti sebe a ja som len skonštatoval, že z tých ostatných zápasov proti Jarovi Vernarskému som práve v túto sobotu mal väčšiu-lepšiu príležitosť ho po dlhom čase poraziť. Mal. Ďalší 2 tiež nevyhrali a na debňu sa prebojovali iní hráči, ktorí útočili zozadu so 4 výhrami a vybojovali svoje 5 víťazstvá. Takže Jaro Vernarský sa stal 8. ďalším víťazom turnaja v Lučatíne. Na 2. miesto sa vyhupol Paľo Boroš, ktorý bol na debni až niekedy roku páne v Nitre 2010. 3. sa umiestnila Evka Zahradníková. 9 hráčov malo 5 výhier a ďalší deviati 4 výhry. Spoločný úspech dosiahli Skalkovci na 17. a 18. mieste. Vysoko skončili aj Alex Udvardy – 21., a Soňa Jacková – 22.

Počas turnaja odzneli od Dášky Jančurovej informácie o pripravovanom Scrabble-kempe v Podhájskej, ktorý bude v druhej polovici augusta, od Jara informácie o poslednom kvalifikačnom turnaji, ktorý bude v piatok 1.9. v Poprade. No a účastníci vlakového zájazdového turnaja do Prahy LeoScrabble povedali svoje zážitky aj z Prahy, aj z vlaku. A aj ostatní povedali ako sa majú, a Lajči Dioszégi spomenul, že sa z Humenného presťahoval do BB, takže teraz bude mať na turnaje bližšie.

Kým sa o rok v Lučatíne opäť stretneme, prejde ďalšia desiatka turnajov, a my budeme o zážitky bohatší.

Vidíme si.

Rasťo

P. S.: V Lučatíne to bol môj 100. turnaj. Aj som na to zabudol.