Keď sa pred pár rokmi spustilo hrávanie scrabble na internetovej herni, vo vzduchu visela obava, či hráči budú mať chuť brázdiť Slovensko hore – dolu, aby si zahrali obľúbenú hru.
Chuť ostala.
Keď nás nedávno očiam nevideľné nebezpečenstvo uzavrelo v bezpečí domovov, herňa sa stala jediným miestom a útočišťom pre naše súťaženie na viac ako 24 týždňov.
V sobotu 12.6. sme sa mohli konečne stretnúť naživo, vidiac si aspoň polovice tváre, počuť hlas , či zažiť letmý dotyk . . .
Aj samotné scrabblovanie bolo dôležité, no mnohí z 27 účastníkov svorne tvrdili, že turnaj mal predovšetkým spoločenský a socializačný charakter, kde radosť z výhry bola až druhoradá (ale na chvíľu zaiste potešila )
Organizátorka Dáška v spolupráci so starostom obce Lehota otvorili dvere do kultúrneho domu, v ktorom sme sa cítili príjemne ako vítaní hostia.
V zákulisí sa celý deň nenápadne mihali dve usilovné včielky Stelka a Giulia, ktoré presne vedeli, čo treba robiť. Všetkého bolo akurát, okrem chutného obeda potešili škvarkovníky a štrúdle, lehoťanské vínko či komárňanské jahôdky.
Janko Vavák šéfoval za počítačom, za čo mu patrí vďaka.
Na turnaji súťažili aj tri domáce reprezentantky : Zdenka Dulajová, Vladka Chobotová a nováčička Evka DeNadai ; všetky tri sa zmestili na pódium určené pre obyvateľov obce Lehota. Blahoželáme!
Kvalifikačný turnaj sa podarilo vyhrať mne, po šiestich výhrach mi hrebienok zrazil v siedmom kole iba Janko Milan.
Druhý bol Michal Ivan a tretia Mirka Janikovičová – obaja s piatimi výhrami. Najúspešnejší nováčik – Ivanka Plesníková – skončila so 4 výhrami na 14. mieste. Slušný začiatok kariéry!
Obťažkaní srdečnosťou, vľúdnosťou ba aj hmotnými podarúnkami sme sa rozpŕchli domov tešiac sa na najbližšie podujatia tvárou v tvár.
Veľmi si prajem, aby všetky naše turnaje voňali človečinou aspoň tak ako v Lehote. Prehry a víťazstvá sú prchavé, no človečina je večná.
Eva Zahradníková