Milí  scrabblisti,

15 rokov organizovaného scrabble na Slovensku si zasluhuje našu pozornosť a možno aj pár zastavení cez moje osobné prežívanie, pretože so scrabble som bytostne spojená rovnako dlhú dobu.

Voľakedy v minulom storočí som posielala riešenia scrabbleových zadaní do časopisu Relax. Celkom sa mi darilo, hru som hrávala s vystrihnutými  písmenkami na papierovej hracej ploche. Neskôr som sa dozvedela , že v novinách uverejnili  oznam o turnaji v Nitre. Lákalo ma to, lebo som netušila, či to viem hrať dobre alebo mizerne. Podotýkam, že nikdy predtým som v Nitre  nebola. Aby som to časovo zvládla, zobrala som si na piatok dovolenku, pozháňala ubytovanie, pretože domov som sa reálne prostriedkami verejnej dopravy mohla dostať až v nedeľu. Nič z toho ma neodradilo. Naopak, turnajová atmosféra ma očarila a to napriek tomu, že spôsob súťaže i pravidlá boli v porovnaní s dnešnými niekde úplne inde.

Keďže sa zo mňa stal certifikovaný závislák, ktorý, ak sa dalo, nevynechal žiaden turnaj, za tie roky som zažila všeličo. Niekoľko rokov  som bola aj členkou Rady, (pamätám si, že kedysi dávno som vytvorila prvý súbor trojpísmenových slov, ktorý som tlačila ešte v T602 J), zažila som aj rôznych predsedov. Prežívala som pestré, často búrlivé diskusie nad pravidlami, platnosťou slov i hracím systémom, pozorovala som , ako sa menia postoje a názory scrabblistov vo víre dejín.

Všetko, aj scrabble, sa vyvíja. 

Dnes máme profesionálny hrací systém, profesionálnu kontrolu platnosti slov i takmer jednoznačné  pravidlá, ktoré nie sú pre nás dogmou, ale vieme urobiť ich korekciu, ak to prax ukáže. Môže prísť medzi nás hocikto, kto ma chuť súťažiť. S tým rizikom, že si vypestuje závislosť ☺

Neprináleží mi úloha posudzovať a hodnotiť prácu mojich predchodcov, pretože každý z nich scrabblovú káru potiahol kus cesty – či dopredu, alebo na bočný chodníček, to ukazuje iba život.

Jedno je isté, scrabble žije  a žije bez ohľadu na to, kto slúži scrabblistom na predsedníckej stoličke.  Alebo – predsedovia sa menia, scrabble je večný... ☺

Dobre to ten Alfred Butts kedysi dávno vymyslel, pretože jemu vďačia milióny ľudí na celom svete za takú skvelú športovú zábavku, akou je scrabble.

Tvorivosť, rýchlosť , presnosť, stratégia, taktika, schopnosť rozhodnúť sa – to je portfólio každého zapáleného scrabblistu. Okrem toho nás scrabble testuje v intenzite prežívania pocitov....ako hlboko dokážeme trpieť pri prehre, taká veľká a výživná je naša  radosť z víťazstva. A ja tu polaritu chcem prežívať naplno, lebo scrabble je aj o vášni.

Som rada, že predovšetkým pocit je nám odmenou, ak sa na turnaji  darí, a že korupcia a iné lahôdky zo sveta oficiálnych športov obchádzajú scrabble veľkým oblúkom.  Dúfam, že to tak ostane .

Vážim si deklarovanú podporu ľudí, ktorej sa mi vrchovato ušlo na ostatnom sneme. Budem sa usilovať, aby som veci nepokazila, prípadne  vylepšila , pretože môj milovaný scrabblík si to zaslúži☺

Ocením každú prácu, ktorú ktokoľvek urobí s dobrým úmyslom  pomôcť scrabble a širiť dobré meno nášho spolku na verejnosti.

Prajem nám všetkým v novej scrabbleovej sezóne  veľa úspechov, pochopenia v rodinách – keď si červenou farbou značíme 10 sobôt v kalendári, toľko peňazí, aby sme si scrabbleove úlety mohli dopriať  a aj veľa zdravia - nech nám slúži um i ruky.

Viem, že každý z nás si môže zahrať scrabble aj doma, no som veľmi rada, že z turnajových scrabblistov narastá slušná mnohopočetná rodina, kde sa jej členovia celkom radi vidia a naučili sa k sebe korektne správať, pretože máme niečo spoločné a silné, čo nás vždy spojí – a to je 100 písmen vo vrecku, hrací plán a hodinky....

Srabblu zdar!

Eva Zahradníková