► momentky z majstrovstiev
Nastal čas na záverečné hodnotenie, keďže dlho očakávané majstrovstvá Slovenska sú už históriou.
Skôr ako sa dostanem v hodnotení k tomu najdôležitejšiemu - teda k samotným výsledkom, dovoľte niekoľko
malých odbočení vykresľujúcich atmosféru na tomto vrcholnom - záverečnom turnaji.
Ako sa v hoteli Polianka v Krpáčove stalo zvykom, takmer dve tretiny účastníkov
majstrovstiev sa začalo schádzať už v piatok podvečer. Po doplnení síl špecialitami z jedálneho lístka
sa postupne všetci prítomní presunuli do garáže, kde sa poväčšine oddávali očiste organizmu od všakovakých
každodenných problémov či pseudoproblémov. Milým prekvapením pre „garážujúcich“ bola nádherná torta vyzerajúca
ako scrabblovnica s blahoželaním štyrom prítomným tohtoročným päťdesiatnikom - členom SSS. Atmosféra v garáži
bola ako tradične vynikajúca a tak nečudo, že sa účastníci rozchádzali na izby až neskoro po polnoci, mnohí
mierne unavení z búrlivého tancovania. Ale ani takýto výdaj energie sa negatívne neprejavil na kvalite
hry.
V sobotu v skorých hodinách sa postupne dostavili na miesto činu aj zvyšní
hráči s výnimkou Tomáša Vernarského, ktorému zdravotný stav nedovolil pricestovať na majstrovstvá. Tak
sa stalo, že do hry sa zapojil aj Samko Staško, čím sa prvýkrát stalo, že na jedných majstrovstvách mala
jedna rodina až trojgeneračné zastúpenie, keď v štartovej listine figurovali aj Samkov otec Robo a Samkova stará
mama Brigita.
Krátko po deviatej hodine a tridsiatej minúte sa začalo bojovať nielen o poháre
za prvé tri miesta a teda zároveň o automatické kvalifikovanie sa na budúcoročné majstrovstvá, ale aj
o množstvo cien. Okrem SSS venovali ceny aj samotní hráči, konkrétne: Dadka Bizoňová, Paľo Boroš, Kristínka
Gendiarová, Košlabovci, Stelka Moznerová, Kaja Nemčoková, Peťo Skalka a k nim sa pridali aj Augustínovci.
K dobrej pohode prispeli niektorí hráči aj občerstvením, čím rozšírili sortiment zabezpečený spolkom. Niečo
pod zub bolo k dispozícii vďaka Kaji Nemčokovej a Paľovi Borošovi a niečo na ovlaženie hrdla zas
tradične od Jožka Krnáča a Vierky Jambrichovej. Milým prekvapením pre štartujúcich bolo pero v krabičke
s potlačou.
Sobotňajší deväťkolový maratón najlepšie zvládol Tomáš Košlab, ktorý počas celého dňa nenašiel
premožiteľa. A tak bol od šiesteho kola nepretržite v kúte. Tam bol totiž umiestnený stôl číslo jeden. Stôl
tesne pred ním si zas od siedmeho kola vyárendoval Miško Vernarský. Dvaja mladíci si tak bez akéhokoľvek
rešpektu postupne „pozývali“ k sebe starších, aby im vo väčšine prípadov uštedrili príučku. Zhovievaví
k hráčom boli zhodou okolností obaja v desiatom a v dvanástom kole, kedy sa museli skloniť
pred výkonmi súperov s bohatšími životnými skúsenosťami, ktorí im tak trošičku okresali hrebienok.
V nedeľu sa už poradie po prvom dni veľmi nezmenilo. Prvé dve miesta si štrnásť a
pätnásťroční chlapci uhájili, len Peťo Lámer si neudržal svoju tretiu priečku. Na medailovú pozíciu sa tak
prepracovala vlaňajšia majsterka - Dadka Bizoňová, ktorá tým pádom zaknihovala svoje tretie pódiové umiestnenie
na majstrovstvách Slovenska a ako jediná stála už na všetkých troch stupienkoch. V historickej tabuľke
medailistov si tak upevnila svoju pozíciu za dvojnásobne zlatými Martinom Krakovským a Paľom Borošom. Ziskom
majstrovského titulu sa v tejto tabuľke tesne za ňu zaradil Tomáš Košlab, keď ku striebru spred dvoch
rokov teraz pridal zlato. Pri jeho veku sa však dá predpokladať, že to ešte z jeho strany nebolo posledné slovo.
Svojím druhým miestom a teda ziskom striebra Miško Vernarský predstihol svojho otca, ktorý sa na majstrovstvách
Slovenska síce dokázal trikrát prepracovať na stupeň víťazov, ale vždy „len“ na tretie miesto.
V sobotu sa v Krpáčove uskutočnili aj takzvané „tieňové majstrovstvá“, na ktorých
sa zúčastnili tí hráči, ktorým sa nepodarilo postúpiť na MS a ktorí sa prišli nadýchať majstrovskej atmosféry a
oddýchnuť si pri svojej obľúbenej hre. Vzhľadom na charakter zápolení boli všetci účastníci tieňových
majstrovstiev vyhlásení aj za víťazov a domov si odniesli okrem dobrého pocitu aj malý darček.
Ak teda mám hodnotiť majstrovstvá ako celok, považujem ich za úspešné. Prostredie už bolo
naozaj pre väčšinu z nás domáce, počasie našej hre prialo, strava bola veľmi chutná a na moje zvyklosti
jej bolo niekedy až veľa. Ceny v garáži boli priemerné, no nálada nadpriemerná. Hlavne sa však celý turnaj niesol
vo veľmi pokojnej, priateľskej atmosfére, ku ktorej prispeli aj deviati hráči, ktorí sa zúčastnili
na svojom premiérovom šampionáte. Piati z nich sa naviac do súťaží organizovaných SSS začali zapájať
len v tomto roku. Napriek faktu, že nováčikovia zatiaľ po medailových priečkach len poškuľovali, ukázali,
že v najbližších rokoch je potrebné s nimi počítať a to je ten najkrajší prísľub pre budúcnosť.
Peťo
|
