V zákulisí sa už dlhšie šepkalo, že Corgoňom spod Zobora je otupno a radi by sa spriatelili s vyznávačmi zlatistého moku z iných horstiev. Neviem ako v iných horstvách, ale Kláštornému pivovaru na úpätí Malých Karpát skrížila plány paralympiáda. Rustyho odvolali pískať curling do Kórey a Corgoni sa asi obávali posielať poštu s pozvánkou tak ďaleko.
Rusty sa šťastlivo vrátil, aj Veľká noc už dávno prešla a stretnutie nikde. „To mám len štyroch priateľov“?, vylievala si srdce Viva Scrabblová na facebooku:
Dôkazy niekto medzičasom starostlivo zahladil, a tak si prosím príslušnú pozvánku na scrabblovnicu vyložte sami. Alebo sa vinník prizná a zjedná nápravu? Virtuálne lajky ukázali, že ich má predsa len o čosi viac a hracích stolov bolo napokon päť. Fanúšikom bulváru v štýle KTO - S KÝM – KEDY – AKO je určená nasledovná tabuľka:
No a tým ostatným zopár postrehov papierového outsidera (rozumej vyznávača kofoly):
Prvá hra – debakel. Nuž ale čo čakať, keď si hráč so screlom Poľany dovoľuje na Tanečnicu z Nízkych Tatier?!
Duel so železničnou stanicou Great Western na Srí Lanke v druhom kole a rakúskou lanovkou na Zwölfhorn v treťom to isté. V skutočnosti títo dvaja zdieľajú spoločnú domácnosť. Ale keby ste sa potajme vyzvedali na priebeh a výsledky domácich turnajov, rýchlo pochopíte, že ani táto vzdialenosť vás nemusí bezpečne ochrániť pred prívalom štipľavej síry.
V štvrtom kole Poľane nečakane podľahol kalifornský Mount Palomar. A nebolo to kvôli „komplimentu“, že má oči ako mafiánska sestra z Chobotnice! Lebo presne to by sa vám pokúsila nahovoriť víťazka piateho kola – balkánska kráska Mount Staretina, s ktorou mal len chvíľu pred tým jarný sex priamo na hracej doske.
Pico de Ariero ešte na domovskej Madeire napiekol úžasné bazové mafiny, a tak bolo šieste kolo len ďalšou povinnou jazdou. Historický okamih – Poľana mala premiéru na stole číslo 3!!!
Vraj šťastná sedmička...ako pre koho! Nízke Tatry opäť vypäli hruď, tentokrát vďaka Krúpovej holi. Skvostný bol aj domáci čučoriedkový koláčik na súperovom stole.
Od hladu veru nikto nepomrel. Ako by aj, keď hostí namiesto privítania pošlú do kuchyne šúpať pomaranče a na hlavu potom pripadne kilo jedla a tri litre pitia! Pizzu sme si poskromnejšie objednali vo veľkosti classic namiesto xxl, veď aj nájom načim platiť...Keď nám napokon na tanieroch pristáli kolesá z voza, nejeden žalúdok ďakoval nebesám. Viete si tam predstaviť tie od traktora?!
O ceny tiež nebola núdza. Siláka Corgoňa sa nikto neodvážil zložiť na stôl, a tak sa jeho obliečky na periny ocitli na prvom mieste. Naprázdno však neodišiel nikto. Knižka sem, tričko tam, keksík na osladenie života, porcelánová miska na jeho okrášlenie, nuž a na čo boli sklenené fľaše s parádnymi nálepkami, nech si domyslí každý sám. Ešte výslužka do krabičky a poďho si liečiť zranené ego do Pohronského Inovca. Tam už Poľana tradične hráva na stole číslo 1.
A ako obišli spolucestujúci z Kláštorného pivovaru? Príslušný objem bol cestou vyliaty na autobusovej stanici. Auto predsa Poľane vyleštili ešte pred turnajom, tak načo sa zaoberať ich návratom do Malých Karpát?
Heslo turnaja: NITRAN JE SALÁMA!