Sokratove tri sitá
„Vieš ty, Sokrates, čo som sa práve dozvedel o tvojom priateľovi?"
"Počkaj chvíľku" odpovedal Sokrates. "Než mi čokoľvek povieš, rád by som ťa podrobil skúške. Hovorí sa jej skúška troch sít."
"Troch sít?"
"Presne tak," pokračoval Sokrates. "Než mi začneš rozprávať o mojom priateľovi, možno bude dobré skúsiť preosiať to, čo mi povieš.
Prvé sito sa volá PRAVDA
Máš úplnú istotu, že to, čo mi chceš povedať, je pravda?"
"Nie" odpovedal sused "vlastne som to len počul."
"Dobre," povedal Sokrates. "Takže ty naozaj nevieš, či je to pravda alebo nie.“
Teraz vyskúšajme druhé sito, ktoré sa volá DOBRO.
"Chceš mi o mojom priateľovi povedať niečo dobrého?"
"Nie, naopak."
"Takže," pokračoval Sokrates, "chceš mi o ňom povedať niečo zlého a nie si si istý, či je to pravda.“
Ale stále ešte môžeš skúškou prejsť, pretože zostáva ešte jedno sito.
Volá sa UŽITOČNOSŤ.
"Je mi to, čo mi chceš o mojom priateľovi povedať, užitočné?"
"Nie, veľmi nie."
"Dobre," uzavrel Sokrates, "to čo mi chceš povedať nie je ani pravdivé, ani dobré, dokonca ani užitočné, tak prečo by si mi to mal rozprávať?"
"Potom však," povedal mudrc, "keď tvoje slová nie sú pravdivé, dobré ani užitočné, je lepšie ich nevysloviť. V budúcnosti vždy používaj tieto tri sitá. Len tak môžeš odhaliť silu slova a tajomstvo ticha."
--------------------------------------
V pondelok 13.06.2016 o 20:35 mi zasvieti sms v znení „Vierka, kto bude písať report?“
neprezieravo odpíšem „môžeme.“
Začnem hneď písať, nepáči sa mi čo som napísala, odložím to na ďalší deň. Znovu napíšem, znovu sa mi nepáči, čo vám poviem, tento je z dneška, už sa mi zajtra nechce písať nový. Idem pátrať na google, čo hovoria o slovách múdri ľudia. Po prečítaní Sokratových troch sít by som zrejme do zajtra písala znova a na ďalší deň opätovne začínala písať ďalší.
Dúfam teda, že pravdu a dobro som zachovala a užitočnosť? Ja považujem všetko, čo mi robí radosť za užitočné a scrabble je stále jedna z mojich najväčších radostí.
--------------------------------------
Pribinov pohár
Dňa 11.06.2016 sa uskutočnil v meste pod Zoborom už sedemnásty ročník kvalifikačného turnaja v hre scrabble.
Celkom prvý nitriansky turnaj sa konal v roku 1999 a iba zo zaujímavosti vám opíšem ako znela jeho charakteristika. Citujem: „V príjemnom prostredí sa na turnaji zúčastnilo 20 súťažiacich z celého Slovenska. Vysoká kvalita hráčov, príjemné prostredie a dobrá organizácia prispeli k úspešnosti celého podujatia, ktoré trvalo od rána 9:00 až do večerných hodín.“ Vo finále sa stretli Evka Ďurechová a Peter Augustín .
Oproti prvému ročníku sa zmenil sa názov turnaja. Väčšina súťaží v Nitre , ktorá je sponzorovaná mestom, nesie názov našich slávnych predkov z histórie Nitrianskeho kniežatstva. Patríme k tým, ktorí každoročne okrem vecných cien dostanú od mesta Nitra aj finančný príspevok, pridali sme sa k väčšine. Ostatné sa dá zhodnotiť podobnou charakteristikou: príjemné prostredie, o Pribinov pohár prišlo bojovať 44 súťažiacich, vysoká kvalita hráčov, dobrá organizácia prispeli k úspešnosti celého podujatia, ktoré trvalo od rána 9:00, až do večerných hodín. O víťazstvo hrali Viera Jambrichová a Ivo Pastucha na jednotke, na dvojke stole Noro Lančarič s Marcelom Makovníkom a Paľko Boroš s Michalom Ivanom sedeli pri stole č. 3. Evka Ďurechová, ktorá pred 18 rokmi hrala vo finále o prvé miesto sa ráno zjavila vo dverách a ja isto nemusím zdôrazňovať, akú radosť sme mali, keď prišla aj s početnou posilou. Iste preto, aby sa jej priateľka Oľga Sádovská s manželom Oliverom a sestrou Vierkou Ponťuchovou radovali spolu s ňou z príchodu jej vnúčika na tento svet, čo jej oznámili asi v treťom kole. Ako perličku uvádzam, že rodičov novorodenca poznáme, Samo Ďurech a jeho manželka Sadloňová Martinka si pred šiestimi rokmi (2010) boli zahrať na našom turnaji v Nitre. Gratulujeme a ako správni hráči dávame do vienka vnúčikovi želanie nech je preňho život hrou!
Napriek tomu, že naše pravidlo hovorí, že nad 32 účastníkov sa hrá turnaj na 8 kôl, v Nitre sa hralo len sedem kôl, lebo mužská časť scrabblistov sa nielen tešila, ale aj ponáhľala domov k telke na našu premiéru na Majstrovstvách Európy vo futbale Slovensko -Wales.
Náš turnaj sa začal vlastne už týždeň pred plánovaným termínom. V Nitre sa konali preteky 4.6. Spartan race, na ktorom sme podporovali Rasťa Michalku povzbudivými výkrikmi a držali sme mu palce, aby celý zmordovaný, od hlavy po päty zabalený v blate, dokončil preteky. Zároveň sme ho presvedčili, že do Nitry musí prísť zrelaxovať po takom náročnom výkone v sparťanskej súťaži, kde štartovalo 2626 ľudí, 19 nedokončili, zato náš scrabblista Rasťo zabojoval a jeho čas 1:21:10h stačil na 1389. miesto.
V stredu sme sa zišli Peťo Lámer , Robo Soták a Patrik Pinter, pripravili stratégiu, dohodli, čo kto môže spraviť, áno správne čítaš aj Patrik je náš, hoci on si svoj turnaj už zorganizoval tri týždne predtým. V piatok sme si dokonca z Bratislavy do Nitry doviezli prvého súpera Jožka Gajdoša. Zároveň s Jožkom prišli naši priatelia so šesť kilovou debničkou výberových bio gují, ktoré sme prenášali hore dole, aby sa do nich nepustili škorce. Posedeli sme spolu, poukazoval nám krásne drevené hračky a kvalitné vínko, ktoré mal pripravené na vyhodnotenie svojej vykladacej súťaže, pre najlepších a najrýchlejších. Aby sme nezávideli víťazom, jednu super fľašku kvalitného vína podaroval aj nám. Prečo by sme však nezužitkovali ďalšiu posilu, rýchlo sme to využili a Jožka sme nasadili do auta spolu so scrabblovým kufrom, reklamnými pakšamentmi, cenami a večer o deviatej sme už všetko niesli do miestnosti v PKO, kde sa na druhý deň hralo. Keď sme zbadali svadobčanov, ktorí tiež nosili svoje veci na zajtrajšiu svadbu, rýchlo som pakovala naše ceny pod stôl s bielym obrusom až po zem. Schovali sme tie veci tak dobre, že ja sama, som potom jednu tašku cien nenašla, nevyložila a keď sme nakoniec už všetko zrámovali domov zbadala som tašku. Ešte som dobehla mojím tempom 100 kilovej ženy s fajčiarskymi pľúcami nejakých hráčov a chytro som im pchala do rúk zabudnuté poháriky, šálky a tričká. Táto plná taška bola jedna z tých, ktoré nám venoval Nitriansky samosprávny kraj. Ďalšie vecné ceny spolu s 200€ na zakúpenie šachových hodín pre hráčov nášho spolku nám venoval primátor mesta Nitra. Obrázok nitrianskeho hradu a štyroch anjelikov nám venovala nitrianska umelkyňa Katarína Fumačová, akademická maliarka. Obrázok putoval pre náhodne vybratého hráča Jožka Porembu. O autorke viem, že okrem toho, že bola žiačkou nám dobre známeho grafika Igora Bencu, študovala v Grécku v Tesalonikách a odtiaľ pramení jej záľuba v téme anjeli. Knihy venovala Lucka z Bratislavy. Všetkým sponzorom ďakujeme. A ďakujeme všetkým, ktorí prispeli svojou troškou do mlyna, Majovi Kolenovi za foťák na ktorý sme zabudli, Peťovi Lámerovi s Paťom Pinterom, ktorí ráno skočili nakúpiť ovocie, cestou vyzdvihli Iva Pastuchu na stanici. Pagáčiky pre nás sa piekli v Partizánskom, ktoré nám priniesla Erika Tomková a Brigita Stašková a samozrejme Bystríkovi Horváthovi, ktorý celý deň sedel za PC, a preto sme mohli všetky rekordy vyhodnotiť hneď po ukončení turnaja. Za zmienku stojí, že domáci Michal Ivan prišiel prvýkrát na turnaj vo vlastnom meste a ako posledný sa na turnaj prihlásil Martin Sliš, ktorý do poslednej chvíle nevedel, či sa mu podarí prísť.
Po otvorení turnaja, kde Norbert vyhlásil, že rád urobí čokoľvek, len aby sa hráči u nás dobre cítili, ale naopak, urobí všetko preto, aby poháre zostali pre domácich, sme odovzdali slovo našej predsedníčke, ktorá udelila víťazný pohár Rudolfovi Kooijmanovi už pri otvorení turnaja. Stačí vedieť napísať príbeh, ktorý rozosmeje našu predsedníčku a scrabblistov a za odmenu dostanete pohár rovno s fľaškami. Po uverejnení pokračovania príbehu, som si pred čítaním prezieravo zapla nahrávanie na mobile a neľutujem, príbeh bol pre mňa skutočne užitočný.
Po skončení turnaja sa naša nitrianska tréningová skupina zišla „Pod agáčikom“, kde sme si popri našom futbalovom zápase porozprávali, ako zvyčajne, čo by bolo, keby....
- keby Paľko Boroš vyhral posledný zápas mohol byť prvý, lebo mal najvyššieho Buchholza aj stredného, aj obyčajného
- keby Vierka Jambrichová bola vyhrala posledný zápas s Ivom Pastuchom, tak zostane nielen prvá, ale Noro Lančarič skončí ako druhý a Ivo Pastucha neberie medailové miesto
- keby Evka Zahradníková vyhrala svoju poslednú partiu s Rasťom, neskončí desiata, ale možno zemiaková.
Tak ako vždy, každý má svoje keby, ale výsledky sú jasné a po vylúčení všetkých „keby„ si domáci organizátori vybojovali prvé a tretie miesto, druhé patrilo Ivovi Pastuchovi, ktorý si tým upevnil pozíciu priebežného favorita na Slovenský pohár.
Pohár víťaza Nitrianskeho kniežatstva získala Viera Jambrichová. Do súťaže sa započítavali body z turnajov Nitra, plus Zlaté Moravce. Keďže nám vypadlo Partizánske, chcela som doplniť iné mesto, ktoré patrilo do Nitrianskeho kniežatstva a zistila som, že pohár víťaza pokojne môže nahradiť pohár majstra Slovenska, také veľké bolo územie nášho kniežaťa Pribinu.
Rekordy už iste máte všetci preštudované a mne už na záver stačí iba doplniť, že posledné slovo na turnaji mal organizátor nasledujúceho turnaja Slávo Kohútik a pozval hráčov na deň 2.júla 2016 do Kežmarku. Ja osobne musím zvážiť, či vôbec pôjdem tento rok ešte na nejaký turnaj, lebo z môjho krásneho okrúhleho Screla dosiahnutého po našom turnaji v Nitre mám obrovskú radosť...
O rok sa na vás znovu tešia
Viera a Noro
