8. kvalifikačný turnaj sme sa po roku členstva v našom scrabblovom spolku podujali zorganizovať aj my s Rudolfom. Povedali sme si, že keď už nehviezdime v kvalifikačnej tabuľke, tak zahviezdime aspoň ako hostitelia. Dohodli sme sa, že cenu dostane každý účastník, a mysliac na smútok hráčov v druhej polovici výsledkovej tabuľky, vyčlenili sme aj pre týchto takmer rovnako cenné suveníry, aby si domov odniesli aj niečo iné ako prehru.
Napriek tomu, že Rudolf nie je veľkým fanúšikom fyzickej námahy, dva dni pred turnajom mi ochotne pomáhal zvláčať na miesto činu dostatok pitnej vody a všeličoho iného, a – čuduj sa svete, pomohol aj s rozložením scrabblovníc, vrecúšok a pier. Keď sme s prípravou skončili, mal takú radosť, akoby už bolo po turnaji samotnom, pričom on vyhral.
Večer pred samotným turnajom sme sa stretli na pive s dvoma hráčmi – Rasťom Michalkom a Jožkom Gajdošom. Zámer bol jednoduchý – utužiť vzájomné vzťahy, ale zároveň sa príliš neroztatáriť, aby sme mohli ráno s čerstvou hlavou vstať a hrať. (Rudolf to zhrnul takto: pôjdeme na jedno pivo a potom domov, nemám chuť byť celý večer preč.)
S Rasťom a Jožkom sme sa nakoniec rozlúčili po 5 hodinách intenzívneho debatovania a degustovania všeličoho. Napriek tomu, že Rasťo s Jožkom tam potom ešte zostali, skončili na turnaji na lepších miestach ako my s Rudolfom, z čoho vyplýva, že sa ešte máme čo učiť a že „horných pätnásť“ sa nás stále nemusí báť.
Na turnaji nás bolo spolu 34 hráčov, z toho traja nováčikovia: Otto Horgosi, A. Horgosiová a Helena Tomašovičová, ktorá na moje naliehanie súhlasila, že nahradí práve odhlásenú Máriu Ponickú, ktorá dostala chrípku. Helena T. však bola zlým tipom na suplovanie, lebo po štyroch prehrách to definitívne vzdala a odišla domov upratovať. Ešteže sme mali Sabinku, ktorá Helenu úplne dobre zastúpila a viem si predstaviť, že od budúceho roka bude s nami súťažiť už ako plnohodnotný hráč. Druhí dvaja nováčikovia si počínali oveľa lepšie, už aj z toho hľadiska, že neušli a turnaje pekne dohrali, dokonca mali obaja po jednej výhre. Ak budú takto pokračovať – každým ďalším kolom o jednu výhru viac, koncom roka tu máme nových favoritov.
Napriek tomu, že nás bolo 34, nikto nenamietal proti tomu, aby sa odohralo len 7 kôl, keďže spoje nepočkajú.
Čo sme počas turnaja nevedeli, ale čo už teraz vieme, je, že Ivan Pastucha odohral v Lučenci 26.3.2016 v hoteli Slovan svoju 1000-u turnajovú partiu! Keď si ešte uvedomíme, ako úspešne si na každom turnaji počína, tak je to ozaj obdivuhodné. Dodatočne gratulujeme! V Lučenci bol teraz síce „len“ piaty (čo by sme za to my a mnohí iní dali), ale opäť s rekordom – najvyšší počet bodov jednotlivca, dokonca dvakrát.
Víťazmi turnaja sa stali klasici, teda jedni z oných horných pätnástich, a to Vierka Jambrichová (1.), Peter Lámer (2.) a Paťo Pinter (3.), ktorí si odniesli so sebou víťazné keramické čaše.
Na turnaji sme vyhlásili aj súťaž Hra o jablko Novohradu: účastník, ktorý vyloží najhodnotnejšie slovo s kmeňom HRAD v akomkoľvek slove, získa cenu – porcelánové jabĺčko, ktoré zvoní. Ale viete, ako to je – začnete hrať a sústredíte sa na bingá, žolíky, počítanie, marenie, a nie na hrady ani jablká. A tak, keďže nik také slovo nevyložil, získala cenu Evka ZáHRADníková, ktorá také slovo určite niekoľkokrát v ten deň – keď nie vyložila, tak aspoň napísala. Nakoniec však jabĺčko skončilo v rukách Sabinky, ktorá ho získala od Evky ako trofej za úspešné nahradenie zmiznutej Helenky.
Priatelia, nám sa organizovanie turnaja veľmi páčilo. Ak sa aj vám turnaj páčil, radi ho pre vás/nás zorganizujeme opäť na budúci rok.
Iveta Zaťovičová
P.S. Tá časť s tou fyzickou námahou sa mi nepáči, ale ináč o.k. Rudolf
