ZAČALA SA NOVÁ SEZÓNA alebo MNE BOLO V BARDEJOVE DOBRE
Trudka ma požiadala, aby som miesto nej napísal komentár k bardejovskému turnaju, má málo času. Ja naopak. Tak som si povedal prečo nie, hodím vám pár perál, aj keď stará múdrosť hovorí, že by som tak robiť nemal. Nemusíte sa hneď urážať, to som iba žartoval. Ak si teraz niekto myslí, že si prečíta nejakú reportáž o práve prebehnutom turnaji, tak už ďalej čítať nemusí, nič také nebude: “Nic sem nepodepsal, nic nebude a hotovo!“ Priznám sa, že sa mi moc písať nechce, tak zase trochu otvorím svoje srdce a to sa už bude písať samé.
Nedá mi, aby som sa trošku neobzrel za minulým obdobím, ktoré skončilo na MS v Liptovskom Mikuláši a začalo dávnejšie, keď sa možno trochu dramaticky zdecimoval Slovenský spolok scrabble. Nezažil som to obdobie, tak budem používať výraz „možno“. Vtedy sa ujal predsedovania Rasťo Michalka. Možno by to išlo aj samé, možno postavil Fénixa z popola, možno to bolo niečo medzi tým. Ja som už nastúpil do rozbehnutého vlaku, videl som už len Rasťove pôsobenie vo funkcii predsedu, ako mu okrem pár výnimiek všetci (ne)pomáhame. Boli obdobia, keď mi pripadal ako ten sedliak, čo vytlačil hore kopcom voz a koňovi povedal: “hanbi sa!“ Urobil kus dosť dobrej roboty, napokon funkciu zložil.
V Bardejove začala nová sezóna a zafúkal aj nový vánok. Z Liptova. Je jeseň, ale ten vánok je jarný, čerstvý, svieži a voňavý. Keby som bol človek bohabojný, tak by som sa modlil, aby to tak aj zostalo. Ale to nie som, tak sa budem aspoň snažiť trocha pomôcť. Napriek tomu, že moc toho neviem. Bol by som nerád, keby sa činnosť novej predsedníčky zmenila na akési vlečenie kríža na Golgotu. Nie som ostrovom samým pre seba. Som súčasťou spoločenstva, súčasťou tohto nášho mikrosveta. Nechcem počuť zvoniť umieráčik, viem že by zvonil mne. More odmyje hrudu zeme a Európa sa zmenší. Ale tak isto môže vlna priniesť novú hrudu a potom sme väčší, silnejší, zdravší a životaschopnejší. Vidím, ako Miro Vaňo povzbudzuje prostredníctvom rôznych benefitov možných nováčikov, aby prišli na živé turnaje. Viem, že to robia aj iní, spôsobom im vlastným. Robím to aj ja, už dlhšiu dobu a je mi jedno, či sa najbližší turnaj bude konať v Košiciach, Ružomberku alebo v Horných Makotrasoch. A tak sa mi stalo, že moje pozvanie na turnaj kedysi prijali aj Trudka a Vlado. Vlado bol vyplašený ako marcový zajac, Trudka sedela v kúte a pozerala po nás, akoby hľadala, ktorýže to bude, čo jej dnes zje desiatu. Je to ako keď posadíte nemotorné deti na kolotoč. Niektoré sa po prvom kole rozplačú a pýtajú sa dole, niektoré sa smejú, tlieskajú a tešia sa. Vlado s Trudkou po krátkej dobe začali ten kolotoč poháňať. V sobotu usporiadali už tretí ročník vlastného turnaja. Skvelého, ako aj po minulé roky. Ja nechodím do Bardejova zvádzať ľúte boje ,zbierať body, rinčať slovami. Chodím tam za priateľmi. Postavím sa trošku bokom a pozerám, s akou samozrejmosťou a ľahkosťou Vlado organizuje turnaj, s akou bravúrou a šarmom sa Trudka ujala úlohy hostiteľky. A je mi fajn. Určite mnohí z vás ten pocit poznáte. A vy, ktorí nie, skúste zopakovať to, čo robím ja. A raz určite stretnete takého Vlada alebo Trudku. A zistíte, že tie turnaje majú aj tretí rozmer a zrazu miesto rozmazanej machule uvidíte krásny stereogram. Verte, stojí to za to.
Ale tento turnaj mi priniesol predsa len niečo nové. Ja, človek ošľahaný vetrami barových ventilátorov som zistil, že neviem jesť bardejovskú cesnakovú polievku, čo sme mali na obed. Bola to bežná cesnaková polievka s krutónmi a postrúhaným syrom eidamského typu. V dôsledku tepla sa mi syr roztopil a vznikol jeden dlhý slíž, ktorého jeden koniec mi už trávilo tenké črevo a druhý ešte plával v polievke. Pri vedľajšom stole si zase partia objednala tatarčane pirohy (asi už nevedeli ,čo by od rozkoše jedli). Čašník si ich pomýlil s vegetariánmi a priniesol im to neposypané opraženou slaninkou. Takže mali niečo na spôsob „ruskej praženice“(bez cibuľky, bez vajíčok, len tak na oleji). Ale mohli si to vynahradiť koláčmi, bábovkami a šiškami, čo napiekla Trudka. Prehýbali sa od toho stoly. Kúsok ďalej sa prehýbali stoly od cien pre víťazov a darčekov pre všetkých účastníkov. Takže aká bola atmosféra na turnaji? Nuž mne bolo v Bardejove dobre.
Dano Brezovan
