Scrabble camp Bulharsko 2014 – druhá časť

Aj druhá časť reportu si zaslúži svoj „soundtrack“, avšak tu už výber zďaleka nie je taký jednoznačný ako v prvom prípade. Nakoniec som si vybral pesničku o cestovaní, ktorou Miro zvykol začínať svoje gitarové vystúpenia:

http://www.youtube.com/watch?v=6sDj8T2cnes

Z cestovateľského hľadiska bola našim najvýznamnejším počinom návšteva Nessebaru, ktorý sa nachádzal len asi 5 km od nášho hotela. Historická časť mesta, tzv. „starý“ Nessebar sa nachádza akoby na ostrove. Je to však polostrov, ktorý spája s pevninou úzky násyp, po ktorom vedie cesta. Zo Slnečného pobrežia tam premáva autobus MHD č.1. Lístky predáva sprievodca priamo v autobuse a jedna cesta stojí 1 bulharský lev (v čase nášho pobytu bol kurz cca 1,92 leva za 1 euro, čiže v rýchlych prepočtoch sme si vystačili s pomerom 2:1). Sprievodcom veru nie je čo závidieť, v často natrieskaných autobusoch sa prepletať pomedzi cestujúcich a vydávať ľuďom lístky pripomínajúce pokladničné bloky. Aj o efektivite takéhoto vyberania sme si mysleli svoje, najmä keď kopu ľudí proste nemajú šancu stihnúť (vždy bol len jeden sprievodca na celý autobus), zato nás chcela sprievodkyňa pri spiatočnej ceste „skasnúť“ dvakrát. Ale späť k mestu, ktoré je zapísané v zozname svetového dedičstva Unesco.

Maja pri makete „starého“ Nessebaru.

V Nessebare si prišli na svoje hľadači pokladov (to je taký vzletnejší termín pre modernú zábavku – geocaching), ochutnávači morských potvoriek, milovníci nakupovania či aspoň obzerania si vystaveného tovaru, tí, ktorých zaujímajú historické pamiatky, ako aj obyčajní zvedavci, čo celkom dobre nevedeli, čo majú očakávať. Mesto je postavené na skale a typické sú preň úzke krivoľaké uličky, zaujímavé dobové domy s výrazným podielom dreva na stavbe, ako aj mnohé zrúcané i zachované historické pamiatky, väčšinou pravoslávne kostoly. No a pravdaže, keďže mesto je lákadlom pre turistov, tak takmer v každej budove a aj vonku na ulici na každom kroku bol dajaký obchodík so suvenírmi, šatstvom a kadejakými inými „cingrlátkami“, nechýbali tiež zmenárne, reštaurácie, ba dokonca sme našli originálnu českú piváreň. Chvíľu to aj vyzeralo na prirodzenú dohodu, že mužská časť výpravy sa nechá Čechmi zlákať na pravé české pivečko a ženská časť bude mať o to viac času na obzeranie si vystaveného tovaru. Nakoniec však zvíťazil spoločný záujem nezmeškať hotelovú večeru, na malú to radosť bulharských predavačov a českých krčmárov 

Jedna z najkrajších ruín v starom Nessebare.

Slnečné pobrežie samotné nie je v porovnaní z Nessebarom vlastne ani trochu zaujímavé, je to v podstate hotel na hoteli. Havným programom pre davy turistov v prípade dobrého počasia je ísť na pláž, ktorý nemá rovnocennú alternatívu, ak pravdaže niekomu neprekáža morská voda natoľko, že dáva prednosť hotelovému bazénu. Počasie nám počas celého pobytu prialo natoľko, že veru neprešiel ani jediný deň, počas ktorého by sme tento hlavný program vynechali. Samotná pláž bola vyhovujúca aj pre rodinky s malými deťmi: čistá voda, jemný piesok, veľmi mierny sklon smerom do mora a teda dostatočne veľký priestor s plytkou vodou, kde sa dá pohodlne dočiahnuť na dno. Piesok na pláži už zvykol byť popoludní až neznesiteľne rozpálený, bez plážových šľapiek sa tam veru dalo ťažko zaobísť. Ako som si všimol, ani v uliciach mesta nechodili ľudia v ničom inom.

Takmer kompletná Scrabble camp výprava 2014 tesne po vyhodnotení scrabble turnaja.

Ja osobne nie som žiaden veľký plavec, tak som si do Bulharska zobral lietajúci tanier – frisbee. Bol som veľmi prekvapený, aký mala táto zábavka úspech a ako sa scrabblisti či ich rodinní príslušníci (najmä Evkin syn Peťo a Mirkin syn Miško) postupne zlepšovali v hádzaní aj chytaní tohto plastového čuda. A keďže scrabblisti sú národ súťaživý a rekordovchtivý, zakrátko sme sa snažili „nahádzať“ čo najviac prihrávok bez toho, aby nám disk spadol na zem (či vlastne do vody). Nakoniec sa „globálny“ rekord tejto výpravy zastavil na čísle 72 prihrávok bez prerušenia, čo už by bolo pomerne slušné číslo aj medzi frisbeestami 

„Rekordná“ zostava so solídnym priemerom 24 prihrávok na hráča.

Čo by tie davy ľudí na Slnečnom pobreží robili, keby povedzme 3 dni v kuse pršalo, to veru neviem. V prípade našej výpravy však bola odpoveď jasná: o to viac by sa scrabblovalo  Jediným slabým miestom tejto našej najobľúbenejšej hry boli v Bulharsku hracie priestory: najviac partií sa nakoniec odohralo v kúte určenom pre doskové hry, ale ideálne miesto to nebolo. Bolo tam pomerne rušno, ľudia chodili hore dolu, hrala dosť hlasná hudba zvonku alebo z televízorov a hlavne nás tam stále hrýzli akési komáre či aký krvižíznivý hmyz to bol. Aj napriek týmto „ťažko na cvičisku“ podmienkam sa však podarilo stvoriť skvelé partie. Z tých mojich si pamätám hlavne 2 „highlighty“: Prvý bol ten, keď sa mi podarilo položiť Mirovi v jednej voľnej partii 4 bingá (z toho 3 po sebe). Druhý pochádza z turnajovej partie s Evkou: dal som nejaký solídny vyše 40 bodový ťah tak, že som pri prémiu 3x hodnota slova „nahral“ písmeno „š“. Najprv sa na scrabblovnici objavilo slovo „fliaš“, čo už samotné by bolo za 51 bodov. No už o pár sekúnd sa na mňa škľabilo slovo „fliaskaš“, čo bolo bingo za tuším 114 bodov a už som vedel, že víťazstvo v tejto partii mi už nehrozí 

Scrabblisti v plnom nasadení.

Že v Bulharsku vládla skvelá nálada, o tom hádam nemusím nikoho nejako dlho presviedčať. Občas k nej ale prispeli aj tí, od ktorých sme to až tak nečakali – deti. Napríklad malá Ema sa blysla takýmto pozorovacím talentom na pláži: „Henten ujo má veľké brucho a hentá teta má holé mliečko!“ Simonka Šnábelová zase takto presvedčivo odhalila nedostatky all inclusive stravovania: „Keď už prídeme domov a pôjdeme babke, povieme jej, aby nám uvarila popcorn!“ Touto detskou priamočiarosťou sa asi nechala inšpirovať aj Erika. Večer scrabblujeme ostošesť v našom tradičnom kúte. Pristavili sa pri nás traja mladí a zjavne už trochu pripití Bulhari (vlastne ktovie, či Bulhari, hovorili po anglicky). Evka im anglicky vysvetľuje, čo je scrabble, keď tu zrazu Erika, natešená kúpou nového koženého opaska, pretne výklad takouto priamočiarou žiadosťou v slovenčine: „Poď sem, Bulhar, ukáž mi, ako sa to zapína!“   

Spiatočná cesta prebiehala v rovnakých skupinách, ako tá prvá, aj v rovnakej postupnosti. Ako prvá opustila Bulharsko naša „bratislavská“ skupina. Ja osobne som vďaka samým klimatizovaným dopravným prostriedkom či budovám cestou späť poriadne prechladol, ale to už je iný príbeh. Dúfam však, že príbeh scrabble campov v nejakej prímorskej destinácii bude o rok pokračovať!

Patrik Pinter

P.S.: Pri písaní tohto reportu nebol použitý El Siňo. Boli použité aj slangové a iné nespisovné výrazy. Kto by napriek tomuto varovaniu chcel použiť slová z tohto reportu v turnajovej partii, robí tak na vlastné riziko!