Scrabble camp Bulharsko 2014 – prvá časť

Pripadla mi - ani neviem ako – nevďačná úloha napísať report o práve skončenom bulharskom výlete. Nevďačná preto, že vôbec sa mi nezdá jednoduché vtesnať zážitky z celého týždňa do niekoľkých riadkov, a určite budú tí, čo boli účastníkmi, frflať, čo som všetko zabudol alebo nespomenul a tí ostatní nám závidieť či aspoň ľutovať, že tam neboli tiež. Napriek tomu sa idem odhodlať všetky tieto riziká podstúpiť Ešte malé intermezzo na úvod: z hudobnej produkcie, ktorá sa tam na nás cez deň a hlavne večer valila, bol teda málokto nadšený (sem samozrejme nerátam famózne Drtičkove gitarové a spevácke výkony či skvelé gitarovo-spevácke duo na pláži). Predsa však z nej vyčnieva jedna pesnička, ktorá sa mi asi už navždy bude spájať práve s touto akciou, lebo sme ju počuli každý deň niekoľkokrát, a ktorá je úplne tematická. Kto chce, nech teda počas čítania aj počúva: http://www.youtube.com/watch?v=y6Sxv-sUYtM

Celé to začalo v utorok 22.7.2014 vstávaním o 4:00 a presunom na bratislavské letisko, na ktorom sme podľa pokynov cestovky mali byť 2 hodiny pred odletom, čiže 5:20. Dorazil som pár minút po pol šiestej a zvítal sa s ostatnými účastníkmi „bratislavskej“ skupiny: Majou, Erikou, Mirkou a jej rodinnými príslušníkmi manželom Jarom a synom Miškom, a s mojím spolubývajúcim Mirom.

„Bratislavská“ skupina po prílete do Burgasu.

Odlet do Burgasu prebehol bez komplikácií, takisto ako aj presun autobusom z Burgasu na Slnečné pobrežie. Bulharsko nás privítalo krásnym slnečným počasím, ktoré sme počas nasledujúcich dní začali pokladať za štandard, lebo ak si dobre pamätám, len v jeden deň nám popoludní trošku súvislejšie pršalo (pár lokálnych prehánok nepočítam). Ubytovacie formality sme mali za sebou asi okolo jedenástej, a keďže nám oznámili, že podľa medzinárodných pravidiel je štandardom uvoľniť izby do 12:00 a je treba ich aj upratať, ubytovať sa môžeme najskôr o 14:00. Bolo nám umožnené si odložiť „veľkú“ batožinu do uzamknutej miestnosti, takže sme zostali len s príručnými batožinami z lietadla. Obed začínal až o 12:00. No a čo spravia suchozemskí nedočkavci v takejto situácii? Správne: povyberajú si z tašiek najnutnejšie veci a hurá na pláž! Samozrejme, že nikto nemal so sebou opaľovací krém (to sa do lietadla podľa súčasných bezpečnostných predpisov nosiť nemôže), ale nikto na to ani nedbal a následky sme pocítili už v ten večer. K hotelu patrili lehátka so zelenými slnečníkmi, čo korešpondovalo so zelenými páskami, ktoré sme mali na ruke až do konca pobytu. Síce sme si pripadali ako dajakí označkovaní exoti, ale malo to svoje výhody: v bare pri recepcii ani v tom na pláži sme nemuseli za nápoje platiť, stačilo si len prísť objednať.

Hotelová pláž. Kto chcel, aby sa mu naskytol takýto pohľad (všetky lehátka prázdne), musel si poriadne privstať.

Náš hotel Orel mal síce „len“ 2 hviezdičky, ale jedáleň, recepciu či bazén mal spoločnú so štvorhviezdičkovou Astoriou. Strava bola výborná a myslím, že každý si vedel v nej nájsť to svoje, ako aj vyskúšať niektoré menej známe bulharské jedlá. Zvykli sme si zakrátko aj na prirýchlu hotelovú obsluhu: neoplatilo sa nechať na stole nedojedený tanier či nedopitý pohár, pretože doslova za pár sekúnd tam už nebol ...

Pohľad spoza hotelového bazéna: naľavo jedáleň, uprostred (výšková budova) Orel, napravo Astoria.

Po bezbrehom vyčíňaní na pláži a uvedomení si následkov (štípajúci krk a ramená) sme po večeri usúdili, že slnka už bolo na prvý deň až-až a začali sme hľadať vhodné miesto na scrabble. Najprv sme skúsili stoly vonku medzi jedálňou a bazénom, čo vyzeralo sľubne, až kým sa nezačala už spomínaná večerná hudobno-diskotéková produkcia a nezačala byť tma. Niekedy v tom čase dorazila najpočetnejšia výprava nášho výletu, a to „liptovská“ skupina z popradského letiska na čele s Evkou, z aktívnych scrabblistov v nej bol ešte Slavo. Všetkých jej členov nejdem vymenovávať, lebo som si všetky tie mená ani nezapamätal a nechcem nikoho len z tohto banálneho dôvodu vynechať. „Predsedo“ vám ich určite lepšie opíše, kto bol kto, ak budete chcieť.  Na druhý deň nás už pri raňajkách doplnila aj rodinka Šnábelovcov (Sylvia, Vilo a ich dcéra Simonka), ktorí prileteli z Košíc neskoro v noci. Stabilné časy na scrabble boli dva: počas najväčšej horúčavy hneď po obede (cca od jednej do tretej) a potom večer (cca od siedmej do jedenástej). Okrem veľkého počtu voľných partií sme odohrali aj turnaj, a to systémom každý s každým štandardným tempom 2x 22 minút, do ktorého sa zapojilo 9 hráčov. Všetky partie sa podarilo odohrať za 4 dni, takže v nedeľu sme mohli turnaj vyhodnotiť. A turnaj naozaj gradoval, lebo ako posledná sa hrala partia medzi Evkou (s bilanciou 6 výhier a 1 prehra) a Mirom (s bilanciou 7-0). Parafrázujúc výrok zdolaného, Mirova kosa narazila na Evkin kameň, ktorá rozhodujúcu partiu vyhrala o nejakých 40 bodov (potrebovala vyhrať najmenej o 7 bodov), čím vyhrala aj celý turnaj. Druhý skončil Miro so 7 výhrami a nepatrne horším skóre a tretí pisateľ týchto riadkov, ktorému sa podarilo zaznamenať 6 výhier. Ďalšie poradie: 4. Mirka (4 výhry), 5. Slavo (3), 6. Vilo (3), 7. Erika (3), 8. Sylvia (2) a 9. Maja (1).

Víťazi turnaja s trofejami (Evka má tú svoju bižutériu na sebe ). Každý účastník turnaja dostal cenu, ktorú si vylosoval, a vyšlo to tak, že by sme to sotva sami lepšie rozdelili.

Patrik Pinter

P.S.: Pri písaní tohto reportu nebol použitý El Siňo. Boli použité aj slangové a iné nespisovné výrazy. Kto by napriek tomuto varovaniu chcel použiť slová z tohto reportu v turnajovej partii, robí tak na vlastné riziko! (pokračovanie nabudúce)